HRAD A KAŠTIEL

Súčasnosť

ČAROVNÉ MIESTO S RODINNÝM ZÁZEMÍM

Zrúcanina hradu Hrádok spolu s priľahlým kaštieľom tvoria oddávna dominantu Liptovského Hrádku a aj malebnej časti horného Liptova.


Zrúcanina hradu Hrádok spolu s priľahlým kaštieľom tvoria oddávna dominantu Liptovského Hrádku a aj malebnej časti horného Liptova. Ruiny hradu a pomaly sa rozpadávajúceho kaštieľa už od 30-tych rokov 20. storočia zamestnávali mysle ľudí, ktorým nebol osud pamiatok na Liptove ľahostajný. Záchranu tohto komplexu pamiatok sa však nepodarilo zorganizovať ani v období prvej republiky a ani v období socializmu.
Chátranie stavieb pokračovalo aj v 90-tych rokoch 20. storočia a domácich i turistov trápil pohľad na rozpadávajúce sa stavby. Situáciu sa nepodarilo zvrátiť aj napriek neutíchajúcim snahám vedenia Liptovského múzea v Ružomberku a jeho organizačnej zložky.

Objekt Hradu a Kaštieľa bol od roku 1989 neobývaný. Priestory boli nevykurované, vystavené nežiadúcim návštevníkom. V tomto čase bolo aj odcudzené hodnotné príslušenstvo a časti interiéru, patriace k objektu Hradu a Kaštieľa.

V roku 2001, keď Dagmar Machová navštívila kaštieľ a zrúcaninu hradu v Liptovskom Hrádku, sa v jej mysli zrodila vízia znovu postavenia a oživenia starého kaštieľa, takisto aj vzkriesenie dôležitosti tohto prekrásneho regiónu severného Slovenska.

Koncom roka jej spoločnosť Avans s.r.o. kúpila Hrad a Kaštieľ a tým rozšírila aktivity spoločnosti. Hrdinské plány pre reštaurovanie úzko súviseli s dúfaním, že Slovensko sa čoskoro stane členom EÚ a chceli by prispieť tým najlepším zo Slovenska k pohode Európanom.

Celý areál Hradu a Kaštieľa má byť sprístupnený verejnosti.

Hrad a Kaštieľ v Liptovskom Hrádku je na základe jeho histórie a polohy určený pre stretávanie a rozhovory. Je to priestor, ktorý predurčuje sám seba ako miesto vhodné pre umelcov.

Historické budovy majú v budúcnosti okrem ubytovania v originálne zariadených apartmánoch ponúkať aj priestory pre kultúrne podujatia ako koncerty, výstavy, slávnostné prijatia a konferencie. Kaštieľ, postavený Magdalenou Zai v roku 1603, sa dnes opäť stáva miestom európskeho stretnutia a hradné zrúcaniny sú sprístupnené verejnosti po ukončení rekonštrukcie. Pracuje sa už len sprístupnení poschodia západnej, vyššej veže starého hradu.