V prípade, že navštívite Hrad a Kaštieľ v Liptovskom Hrádku, počas prehliadky dostanete možnosť nahliadnuť aj do podzemných priestorov hradnej jaskyne. Tento podzemný priestor pretína hradné bralo v dĺžke viac ako sto metrov. Nečakajte však kvapľovú výzdobu, či rozľahlé podzemné priestory. Jaskyňa je len širšou puklinou v skale, cez ktorú prechod je skutočným adrenalínovým zážitkom. Preto nie je možné, a hlavne bezpečné, navštíviť jej priestory.
Hrádockú jaskyňu, ktorá vedie cez hradné bralo, prezentuje aj expozícia jaskyniarstva, ktorá sa nachádza priamo v priestore stredovekého hradu.
Jaskyňa vznikla stáročnou činnosťou rieky Belej, ktorá postupne rozširovala rázsochu v skale do dnešnej podoby. V čase, keď na osamotenom dolomitovom brale postavili v 14. storočí hrad, začali jaskyňu využívať ako odpadovú jamu, kde skončil zväčša odpad z hradnej kuchyne. Vieme to vďaka nálezom, ktoré objavili členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti, ktorí jaskyňu za podpory Dagmar Machovej, majiteľky Hradu a Kaštieľa, skúmajú od roku 2018. Nálezy v prevažnej miere reprezentujú črepy z hlinených, či sklenených nádob, kovové predmety, alebo kosti domácich a hospodárskych zvierat.
Medzi vzácnejšie nálezy, ktoré pochádzajú z priestoru Hrádockej jaskyne, patria aj pozostatky pratura, zvieraťa, ktoré vyhynulo v 17. storočí. Tiež k nim zaraďujeme aj kostenú kocku, ktorá bola objavená v jednom zo závalov jaskyne. Svedčí o tom, že i hradní páni hrali hry v kocky. Úplne najvýznamnejší nález z hradnej jaskyne je rímska minca, ktorá pochádza zo 4. storočia nášho letopočtu. Do jaskyne sa zrejme dostala medzi naplaveninami počas povodní z blízkej obchodnej cesty.
Ako každý správny hrad, aj ten v Liptovskom Hrádku je opradený povesťami. Jedna z nich hovorí o tajných chodbách, ktoré mali z Hradu viesť na viaceré miesta na v Liptove. Vchod do nich mal viesť práve cez hradnú jaskyňu.
